Ako šiel čas s OEZ...

História elektrotechnické výroby v Letohrade

V dobe vzniku, ešte pod názvom Elektrotechnické závody, a.s., skôr Wágner a spol., začínal OEZ výrobu s tridsiatimi zamestnancami.

Za dobu svojej existencie prešiel závod OEZ mnohými reorganizáciami, danými zmenou spoločenských pomerov aj meniacimi sa potrebami vlastného podniku. V roku 1945 došlo k zoštátneniu firmy a podnik bol začlenený do národného podniku MEZ Olomouc. V tejto dobe tu pracovalo už cez 100 zamestnancov. Po r. 1948 došlo k ďalšej zmene a závod bol začlenený do národného podniku MEZ Postřelmov.

Skrátka OEZ - Orlické elektrotechnické závody – sa po prvýkrát objavila v r. 1952, kedy vznikol samostatný národný podnik.  Nebola to ale posledná zmena. O šesť rokov neskôr, v roku 1958, bol OEZ opäť začlenený k MEZ Postřelmov a názov podniku zmenený na závod Petra ob. Návrat k názvu OEZ Letohrad n. p. a k opätovnému osamostatneniu prišlo za dlhých deväť rokov, v roku1967. Potom nasledovala zmena názvu na k. p. (1981) a s. p. (1990) a nakoniec po privatizácii v r. 1994 vznikol názov OEZ Letohrad s.r.o. 

V priebehu ďalších rokov boli postupne zakladané dcérske spoločnosti v okolitých štátoch. V súčasnej dobe je najvýznamnejšie podpísanie zmluvy a začlenenie do skupiny Siemens. Stalo sa tak v r. 2007..

Výroba a vývoj

Svoju osobitú históriu má tiež výrobný program OEZ. V dobe vzniku podniku sa tu vyrábali poistky a vypínače, ale tiež súčiastky pre zbrojný priemysel Nemecka. Po vojne bol výrobný program ovplyvnený výrobným zameraním firiem, zlúčených do spoločného n. p.

Vedľa soklových ističov, poistkových soklov a poistiek sa firma podieľala aj na výrobe kočíkov, kovového nábytku a dokonca aj rozstrekovačov močovky.

Prapradedkom dnešných ističov boli bimetalové a deiónové ističe, ktorých výroba bola presťahovaná z MEZ Postřelmov a ČKD Praha v roku 1950. Vlastná konštrukcia – kataraktový istič J1K – bol zavedený do výroby v r. 1955.  Dodnes slúži svojmu účelu  v mnohých chatách a chalupách.

Hoci sa výroba ističov stala nosným programom, OEZ dokázala produkovať tiež širokú škálu ďalších výrobkov. Boli to napríklad brzdy lyžiarskeho viazania, plastové modely lietadiel, kovové modely vláčikov alebo ventilačné zariadenia pre armádu.

V sedemdesiatych rokoch sa výroba domových ističov presunula do slovenského závodu SEZ Krompachy. Presunom výroby ističov AMT a AR začala v OEZ éra stredných a veľkých ističov.

V osemdesiatych rokoch mal OEZ v ponuke ucelenú radu kompaktných ističov od 12,5 A do 1000 A a k tomu naviac vzduchový istič AR do 2500 A. V deväťdesiatych rokoch sa OEZ (ako jedna z mála firiem na svete) presadil výrobou veľmi rýchlych poistiek typu P50 pre istenie polovodičov. V týchto rokoch sa tiež do OEZ vracia výroba prístrojov domových rozvodov, začínajúcim licenčne vyrábaným malým ističom LSF, cez vlastnú konštrukciu ističov LSN a LPN, až po istič LTE, ktorý bol uvedený na trh v roku 2015.

To sa deje už v dobe, keď je dôsledne uplatňovaná myšlienka „OEZ ako líder výroby stredných a veľkých ističov pre celú skupinu Siemens“. Preto už v roku 2010 bola do OEZ prevedená z Berlína výroba vzduchových ističov do 6300 A. V roku 2014 bola zahájená výroba kompaktných ističov 3VA1 a 3VA2, ktoré boli vyvinuté na základe vzájomnej spolupráce konštrukčných tímov OEZ a Siemens..

História OEZ začínala v prízemnej budove Wagnerovej továrne, postavenej na predmestí Letohradu. Neskôr sa budova využije ako učilište pre budúcich pracovníkov OEZ. Nové priestory firmy, ktoré sú umiestené na výjazde z Letohradu, umožňujú rozširovanie plochy podniku takmer neobmedzene. A tak dnes nájdete v areáli firmy nie len výrobné haly, ale tiež napríklad galvanizovňu, lisovňu plastov, skúšobňu, závodnú kuchyňu a vlastnú plynovú kotolňu. Dynamický rast výroby podnecuje ďalší rast areálu podniku, vznikajú nové výrobné aj nevýrobné priestory a vzhľadom k strategickým cieľom firmy je zrejmé, že táto „expanzná politika“ ešte v OEZ nepovedala posledné slovo.